Tak sa stane, že nikto nebude podozrievať novinárov z neobjektívneho vykresľovania pána Pelleho ako svätca, ktorý v stane Smer dlhé roky len miništroval a pána farára Fica počúval na slovo a nič nevie, čo sa dialo za bránami Súmračnej. Súčasné slovenské média sa predháňajú kto sa viacej môže zaliečať hlasnému Smeru a Progresívnemu Slovensku. Základy blízkosti strán Hlas a Progresívneho Slovenska môžeme hľadať v pamätnej tlačovke pána Pellegriního, keď šikovne schoval úhľadne zabalené páratka, ktoré neušli zvedavému pohľadu pána Trubana, ktorý sa neskôr stal predsedom Progresívneho Slovenska a tiež sa otvorene hlásil, že aj on si rád čistil ústnu dutinu páratkami. Je známy fakt, že novinári sú tiež len ľudia, preto sa nemôžeme čudovať, že v krajine, kde korupcia kvitne v každom ročnom období, sa ľahko dá národ zmanipulovať až tak, že je schopný do rozhodujúcich funkcií v štáte zvoliť ľudí, ktorých jedinou devízou je bezcharakternosť a slúžiť každému, len nie národu. Vidíme to aj dnes, keď média nezaujíma podstata, ale mnohé povrchnosti, ktoré sa podsúvajú občanom ako návnada. Dnes sa nikto nepýta pána Pellegriniho na čas strávený na Súmračnej, keď čušal a nie hlasno sa ozýval vtedy keď jeho Smer oklamal státisíce Slovákov, ktorým sľuboval, že ich odškodní pri nebankovkách, prečo čušal a nie hlasno sa ozýval, vtedy, keď minister Vážny horekoval, že mýto bude stáť neuveriteľných 2 miliardy SK, ktoré neskôr stálo 24 miliárd SK a zisk z biznisu nemala jeho milovaná Slovenská Republika, ale slečny z Bratislavy, prečo čušal aj vtedy a nie hlasno sa ozýval, keď rôzne odborné štúdie hovorili o tom, že v slovenských nemocniciach vinou nedostatočnej zdravotnej starostlivosti zbytočne zomiera okolo 3000 jeho spoluobčanov. Je iste viac nezodpovedaných otázok k doterajšej činnosti pána Pellegriniho, či iných potentátov hlasného Smeru, ktorým média nevenujú žiadnu pozornosť.
Prečo asi?