ktorí sa radi tam prezentujú ako odborne zdatní jedinci s najlepšími charakterovými vlastnosťami, ktoré sú predurčené na to, aby vládli národu pod Tatrami. Všetci ostaní sú pre nich hlupáci, psychopati, neskúsení a hlavne papaláši toho najhrubšieho zrna, zneužívajúci svoje postavenie na vlastný prospech. Pán Raši sa potmehúdsky usmieva, keď sa spomenie vila na Jadrane, do ktorej chodí načerpať nových síl do práce pre blaho národa. Chce nám naznačiť, že keď aj nie je jeho, ale napísaná na jeho človeka, nie je nikde napísané, že on by si vilu na Jadrane nezaslúžil. Narobil sa vo svojom živote viac, ako dosť, určite viac, ako jeho početní obdivovatelia a voliči na slávnom sídlisku Luník IX., ktorí si zarobili na búdy, ktoré môžu vidieť návštevníci metropoly východu. Ktovie či pán Raši niekedy zájde medzi tie búdy, povzbudzuje svojich voličov a dáva im návod, ako by si mohli aj oni svojou prácou zadovážiť vilu v Chorvátsku. Títo jeho voliči nemusia využívať zložité schémy na napísanie vily na iného, vlastných detí tam majú, viac ako dosť.
Ďalší exot z hlasnej trúby SMERU sa tiež rád naparuje ako kohút na smetisku, aký je on dokonalý ľudský tvor. Pán Pellegrini teraz už môže bezpečne chodiť medzi občanov, je si istý, že po návšteve krajčírskeho majstra mu už gate nepadnú na zem, ktoré by mu mohli spôsobiť nežiaduce nepríjemnosti. Občanom gate nepadajú, mnohí majú šikovné manželky, ktorým na opravu gatí stačí ihla a niť, preto nemusia buntošiť krajčírov v čase zákazu vychádzania, ale za to mnohým padne sánka, aký veľký papaláš sa skrýva v opravených gatiach majúci sladké reči, keď dokázal naštartovať vládne lietadlo na Silvestra, aby si mohol v Drážďanoch pozrieť operetku Zem úsmevov.
Zmrzol nám z toho úsmev!