Aj včera sme si mohli na tlačovkách všimnúť, kde obhajovali styky so svojim chlebodarcom, ako sa nad ich hlavami tu i tam objavovala svätožiara, akú poznáme z obrázkov svätých. Možno teraz sa v rómskych osadách namiesto podobizne Spasiteľa začnú na sporákoch, či dreve objavovať sa užasnutým Rómom podoby Fica, Bugára a Danka. Áno, našu krajinu vedú svätí a pri ich svätosti môže blednúť aj Cyril a Metód. Títo najsvätejší v histórii Slovenska majú aj svojho Piláta, za ktorého prehlásili väzneného Kočnera, pod ktorého vládou strašne trpeli, tváriac sa, že trpeli viac ako Sedembolestná Panna Mária patrónka Slovenska. Ich utrpenie pokračuje aj potom, ako svoj celý doterajší politický život obetovali na oltár prosperity a blaha Slovenska a namiesto vďaky, čelia zatiaľ neznámym džihadistom a ich svätej vojne proti nim. Ohrozujú ich nie len džihadisti, ale aj nevďačný národ, ktorý sa opovažuje proti nim protestovať, namiesto toho, aby na znak vďaky organizovali k sídlam týchto strán na Súmračnu, Trnavskú a Šafaríkovu podobné púte, ako do Levoče, či Šaštína. Úteky týchto svätcov z vlastných tlačoviek patria k vládnemu folklóru tak, ako festival k Východnej. Páni Fico, Bugár a Danko zrejme z opojenia svojej svätosti zabúdajú, že začíname mať dosť ich falošných modlitieb a vykrúcačiek, nechcem im klásť ani tri otázky, zaujíma nás odpoveď len na jedinú otázku.
Kedy už konečne zmiznete?