Už len čakáme, kedy mnohé pracovné kolektívy budú húfne vyzývať tohto ministra, ktorý sám niekedy nevie, či je komunista, demokrat, či je v OSN, alebo na Slovensku, aby kandidoval, ostával vo funkcii a ďalej budoval náš super korupčný štát. Pracovné kolektívy si k tejto udalosti, aby tento výnimočný komunista, či demokrat kandidoval, či ostával, budú dávať socialisticko-demokratické záväzky, vláda dá urýchlene zhotoviť sochu ministra Lajčáka v nadživotnej veľkosti, ktorú slávnostne odhalí pred jeho domom na mimoriadnom výjazdovom zasadaní, kde okrem iného príjme aj záväzok, že diaľnicu Bratislava – Košice, ktorú pôvodne mali dokončiť v roku 2010, dokončia namiesto novoplánovanom roku 2050 o 20 rokov skôr. Pri tejto príležitosti, sochu posvätia najvyšší cirkevní hodnostári. Tieto i mnohé iné udalosti a záväzky našich pracujúcich iste prinútia tohto nenahraditeľného ministra sa zamyslieť nad svojou budúcnosťou najmä vtedy, ak sa k výzve pripoja aj šičky z Vranova, či dojičky z Kysúc a dokonca aj oklamaní pracujúci Váhostavom.
Odvolávam, čo som odvolal a sľubujem, čo som sľúbil, to by malo byť motto dnešných dní pre ministra Lajčáka. Už dnes vidíme, že vyhlásenie ankety RTVS o najväčšieho Slováka má už jasného víťaza v osobe pána Lajčáka. Celé Slovensko zaplavia nadživotné portréty ministra, aby sme všetci videli, akí sme malí a nie Vladimír Mečiar, či Róbert Fico sú Otcami vlasti. Len nevieme, či všetci tí, ktorí velebia tohto ministra boli niekedy na cintoríne, kde odpočíva mnoho nenahraditeľných ľudí. Sme presvedčení, že Slovensko má dostatok čestných a charakterných ľudí, ktorí majú vlastenecký vzťah k svojej krajine, ale nemajú záujem vojsť do nášho politického Augiášovho chlieva. Prečo to je tak, nech si odpovedia čitatelia.