Naša krajina vinou politických špičiek a je jedno, z ktorého politického tábora pochádzajú, dostali Slovensko na rázcestie a nikto zatiaľ nevie povedať, ktorou cestou sa vydáme. Do čieho náručia sa vydáme? Naši ľudia, ktorí tak nadšene štrngali kľúčikmi, ktoré boli od ich vlastných bytov majú teraz kľúčiky od bytov, ktoré možno ich nikdy nebudú. Všemocné hypotéky, drahé energie, nájomné, berú našim rodinám kľúče nie len od bytov, ale berú im aj pokojný život, lebo 80% ľudí má starosti, ako tú všetku záťaž zvládnuť. Prečo sme si v krátkej histórii stále zvolili len tých najväčších klamárov a darebákov, prečo sme boli takí naivní a nezbadali, že doterajšie politické strany boli a sú len obyčajnými bandami, ktoré systematický kradli a okrádali a mali vo svojich radách tých najväčších darebákov a odkundesov? Kradli a kradnú nám a našim deťom chlieb od úst a my len mlčky hrbíme chrbáty. Dnešné Slovensko stojace na rázcestí musí v sebe cítiť veľkú hanbu! Hanbu za to, že v mene žvanca sme dovolili ukradnúť aj nádej, že môže byť lepšie. Stratili sme veľmi veľa času, charaktery sú vlastne bezcharaktery a morálnosť nahradila bezmorálnosť. Nie rekonštrukcia vlády, nie výmena figúrok, ale zmena doterajšieho nespravodlivého a korupčného systému môže Slovensku prinavrátiť nádej na lepší a spravodlivejší život. Túto zmenu nemôžu zabezpečiť tí, ktorí sa podieľali na budovaní korupčného a nespravodlivého štátu. Nemôžu to zabezpečiť ani demokratické voľby, lebo najmä tie sú nekontrolovateľne manipulované a zmanipulované tými, ktorí vlastnia mediálny priestor a tým ani zďaleka nenapĺňajú rovnosť šancí vo voľbách.
Schyľuje sa na Slovensku k revolúcií? Uvidíme.