to nemá nič spoločné so solidárnosťou a je to skôr pre robotníkov ponížením a výsmechom.
Po smene skontroloval premiér čas na svojich hodinkách a vládnou limuzínou sa odviezol do svojho luxusného bytu a cestou si pyšne pomyslel, ako sa mu znova podarilo oklamať pár ľudí. Ak chcel byť premiér ozaj solidárny, tak mal navštíviť fabriku v Prakovciach, ktorú s veľkou slávou otváral a ktovie, či dnes by tam mohol dačo zvarkať, alebo ísť medzi šičky do Vranova, ktoré dodnes čakajú s ihlami v rukách na sľúbené zákazky, alebo sa pamätáte na sľuby baníkom v Nižnej Slanej? Celá tá plejáda vládnych politikov má všetkých robotníkov, pracujúcich, lekárov, zdravotné sestry, učiteľov, dôchodcov, chorých, bezvládnych asi tak len v paži. Oni sú najviac solidárni a tú solidaritu nám ukazujú dennodenne s bezbrehou korupciou, ktorú nám ostentatívne a beztrestne dávajú najavo. Áno, korupcia je ich najvyšší solidárny záujem a nie robotníci. Vedia veľmi dobre, že zvarkaním si môžu zarobiť akurát na slanú vodu a chlieb, preto tá ich solidárnosť s korupciou, ktorá im dovoľuje nosiť na rukách hodinky za 20 000 eur. Mnohí sa pamätáme, že poľský minister musel opustiť svoje kreslo po tom, ako sa prevalilo, že má na rukách hodinky za pár tisíc eur. Systém, aký panuje dnes na Slovensku neurobí so zodpovednými nič, ani keby mali všetky zlaté zuby, alebo boli celí zaliatí zlatom a ovešaní briliantmi.
Milí páni, aj vaše drahé i naše par eurové hodinky merajú čas rovnako každému, sme si istí, že váš čas sa kráti.
Raz sa presvedčíte!