V slovách tejto slovenskej pesničky sa odráža bolesť a smútok našich predkov za vlasťou, keď sa už doma nedokázali pozerať na chudobu, ktorá ich obklopovala, keď hladné krky pýtali chlieb a nebolo, čo im dať do úst. Pokora a chudoba ostala hlboko zakorenená v našich dušiach a nedovoľuje nám sa postaviť na odpor tým, ktorí nám tu chudobu spôsobujú. Tak, ako niekedy naši predkovia, aj dnes tisíce Slovákov sa lúči s bolesťou v srdci so svojimi rodinami a putujú za väčším krajcom chleba do cudziny. 80% Slovákov pokorne toleruje rozkrádanie Slovenska novodobými feudálnymi pánmi so zohnutými chrbátmi a pozerajú, ako sa im kradne zo stola chlieb pre ich deti, namiesto toho, aby zobrali do rúk motyky a vyhnali tieto nenažraté prasatá od válovov. Kedy sa spamätáš Slovensko? Táto clivá pesnička a slová z nej musia každého Slováka prebudiť k tomu, aby si začal uvedomovať, že jeho miesto nie je v kúte, že už stačilo toho bezbrehého rozkrádania, stačilo už, že sa nám vysmievajú, akí sme slabí, stačilo už pozerania na vlastnú chudobu, na vlastné deti, ktoré trpia nedostatkom, stačilo už pokory a poroby! Slovensko, narovnaj svoj chrbát! Žijeme v krásnej krajine, prestaňme sa už ľahostajne pozerať, ako pár štandardných darebákov žerie a mľaská a túto žranicu volajú štandardnou politikou pre občanov. Prestaňme sa pozerať, ako mnohí z nás pre chudobu zomierajú, kým iní štandardní bohatnú na našom zdraví a pri tom sa ani nezačervenajú. Slovensko, započúvaj sa do tejto piesne a odpovedz, či si zaslúžime takú krajinu, v akej dnes žijeme, kde niet spravodlivosti. Sme si viac ako istí, že Slovensko si zaslúži lepší život, zaslúžime si lepších vladárov, naše deti si zaslúžia lepšiu budúcnosť.
Keď sa Slovák preč do sveta poberal ... Poučíme sa?