V rebríčkoch stavu korupcie v spoločnosti sa Slovensko v posledných rokoch permanentne ocitá na spodných priečkach v Európe, či svete. Ani tento nelichotivý stav neprinútil našich zodpovedných zásadným spôsobom zmeniť fungovanie štátu. Ako by mohli tento nimi vytvorený systém zmeniť? No tak, ako ho doteraz nezmenili, nezmenia to ani v budúcnosti. Celý tento korupčný systém začína za dverami štandardných politických strán, keď sa rozdeľujú štátne fleky, keď sa určuje, kto bude vyberať percentá, komu budú určené, či sa budú prenášať v alobaloch, alebo v ruksakoch. To, čo sa tu i tam dozvie verejnosť o tom, ako sa šafári s našimi peniazmi, je v skutočnosti len špička ľadovca, lebo celý tento korupčný systém funguje zhruba na rovnakých pravidlách a my sa nestačíme čudovať, na aké prečudesné projekty idú naše peniaze. Celý systém je nastavený tak, že ak aj máte akýkoľvek životaschopný projekt, ktorý by pomohol krajine, zamestnal ľudí, tak bez toho, že nemáte politické krytie a ochotu sa deliť, tak ostanete s otvorenými ústami, za zatvorenými dverami a nestačíte sa diviť, kto všetko získa štátne dotácie, či eurofondy. 600 000 000 EUR vyhodených za výskum a vedu hovorí jasnou rečou o tom, ako funguje systém vytvorený vládnou mocou na to, aby prasatá pri válove nepociťovali hlad. Oni sa už neboja a nehanbia ničoho a bez rozpakov rozdeľujú naše peniaze „nášmu človeku“ milióny na čudné, ba až smiešne projekty. Lekár z Košíc, ktorý je výskumník nie len ľudskej bytosti, ale aj ocele, je skvelým príkladom toho, že prečo naša veda má len ojedinelé výsledky. 600 000 000 je veľmi veľa peňazí, ale zas zrejme nie až toľko, aby prebudili Šípkovú Ruženku z prezidentského paláca, aby rázne zaklopala na spiace dvere spoločnosti, ktorá potrebuje prebudiť, aby sa mohla krajina zbaviť ľudí a korupčného systému, ktorý znemožňuje Slovensku stať sa lepšou a spravodlivejšou krajinou.
Máme na to??