Občania nechápali, o čom je to tá ich štandardná politika, či je to o chudobe, ktorú zažíva čoraz viac Slovákov, či o drahých liekoch, na ktoré nemajú najviac odkázaní, preto sa nie raz v tisícoch poberajú na druhý svet, či o almužne, ktorú štandardní volajú plat, či dôchodok, či štandardnosť je aj to, keď občan nemá šancu na spravodlivý proces, aj keď mu to zaručuje Ústava, lebo nemá dostatok peňazí na korupciu. Zízali sme na našich mocných s otvorenými ústami a furt sme nevedeli, čo je štandardná politika. Mnohí si myslíme, že pravidlá pri zadávaní štátnych zákaziek sú nastavené tak, aby si vopred určení mohli zobrať percentá z koláča. Včera prišla správa, ktorá bola ako blesk z jasného neba, že bývalý správca, alebo spolumajiteľ Lesostavu Revúca sa rozhodol, že jemu je už štandard málo, preto je podľa neho logické, nie len to, že po vojakovi nasleduje kapitán, ale aj to, že po štandarde musí nasledovať nadštandard. Už mu nestačí, že si pletie hokerlík s nokerlíkom, lebo aj on chce nadštandard taký, aký majú ostatní. Charakterní, sociálni, hrdí, odborní a slušní nastavili parametre rozdeľovania už aj eurofondov takým systémom, že ministri sa stávajú pomaly, ale isto bielymi koňmi, všetko to riadia naši ľudia, ktorí úzkostlivo dbajú nato, aby prostriedky išli nášmu človeku. Najnovšia správa, že niekde na benzinke pri Poprade si niekto zabudol v ruksaku 300 tisíc EUR sa včera potvrdila, že tento šťastlivec nie je nikto iný, ako nejaký riaditeľ zo železníc, ktorého isto iste do takej funkcie menovala štandardná vládna moc. Rozprávka starej matere sa môže premenovať na rozprávku o štandardných percentách. Už im nestačia alobaly už to balia do ruksakov! Tlačia sa pri válove, ako tie prasatá a prežierajú nám nie len našu prítomnosť, ale prežierajú nám aj našu budúcnosť, všetko v mene štandardu.
Čo nám raz povedia naše deti?