Letmý pohľad do našich maštalí, či na naše polia nás presvedčí o tom, že to, čo chováme, alebo pestujeme nám možno vystačí na pár dní. Tak s nami dogazdovali štandardné červenomodré politické strany a keby žili naši otcovia a dedovia, tak by nás riadne vyšticovali za uši za to, že ich dookola stále tých istých volíme a stále sa dávame opíjať rožkom, namiesto toho, aby sme ich konečne od takéhoto vládnutia vyhnali kade ľahšie. Hraničí to až so zločinom, keď sa dozvedáme, že na Slovensko musíme dovážať dokonca ešte aj ovčie mlieko, aby sme mohli vyrábať obľúbenú bryndzu, pritom má Slovensko od Boha ideálne podmienky na chov oviec. Naši štandardní červeno - modrí politici sa namiesto zveľaďovania poľnohospodárstva, pýšia úspechmi, ale nie sú schopní dokončiť diaľnicu a keď sa na nej stane nehoda, tak ich schopnosť je okamžite vyzlečená donaha. Všadeprítomnú korupciu cítiť aj v dotačnej politike, kde dotácie sú prideľované systémom „náš človek“, mnohí farmári sú preto znechutení, nie len z obrovskej korupcie, ale aj z obrovskej byrokracie, ktorej výsledok vidíme v našich obchodoch, kde nájsť slovenskú potravinu je problém. Mnohým farmárom, pre ktorých je označenie darebák veľmi zhovievavý, slúži pôda nie na gazdovanie, ale na bezstarostný život pod kuratelou vládnych strán, kedy sa s pôdou veselo kšeftuje. Je našou hanbou, že tolerujeme premiéra, ktorý žmolka klasy a nezoberieme ho tam, kde je výsledok vládnutia červeno – modrých rukolapný a to do prázdnych maštalí, nepokosených lúk, či do ovocných sadov, na ktoré je žalostný pohľad.
Musí prísť do potravín nehoda podobná tej z D1, aby sa sme sa zdohadali?