že pán sieťkár bol majiteľovi pohľadávky svedkom na svadbe.
Iste najmä tí starší majú niekedy problém si spomenúť, kto im bol svedkom na ich vlastnej svadbe a nie to ešte, aby vedeli o svedkoch na iných svadbách. Z výzvy premiéra je zjavné, že nemá problém, kto, komu bol na svadbe svedok a vie si spomenúť na svedkov a svadby aj pred 20 rokmi, preto, ak by si niekto nevedel spomenúť na svedkov vlastnej svadby, vie kde a na koho sa má obrátiť. Pán premiér nemusel zachádzať vo svojich spomienkach až tak ďaleko a vyzývať predsedu neparlamentnej strany, aby prehováral pána Kubíka, ale ak chcel, aby prehováranie bolo úspešne, tak mohol osloviť aj svojho ministra a člena SMERU-SD pána Počiatka, ktorý tiež určite strávil nejaký čas a to si dovoľujeme povedať, že v priateľskom ovzduší so spomenutým advokátom. Pamätáme sa totiž na kauzu Tipos a expresne poslanie skoro 500 miliónov slovenských korún firme Lemikon so sídlom na Cypre, kde v tejto kauze figurovalo meno pána advokáta. Je preto, najmä v súvislosti s Martinom zaujímavé, že vtedy R. Fico nevyzýval pána Počiatka, aby pána Kubíka odhovoril od pohľadávky okolo 2 miliárd slovenských korún. Pán Počiatek vtedy ako minister financií vybielil účet Tiposu do koruny a keby boli na účte spomínané 2 miliardy, tak už by boli zo Slovenska nenávratne preč. Štátostrana to dodnes nepovažovala za nejaké zlyhanie pána ministra, nevyzývala ho na sebareflexiu, ale šupla ho verná svojim tradíciám na ešte lukratívnejšie miesto, aby sa pán minister mohol vyšantiť na diaľničných obchvatoch.
Ak sa len trocha zamyslíme nad zlodejstvami zodpovedných, tak nám musí byť neskutočne ľúto našich dôchodcov, ako žmolia v rukách pár drobných a rozmýšľajú, či si majú kúpiť kúsok chleba, alebo lieky na predlženie už aj tak ťažkého života, musí nám prísť pri tých zlodejstvách ľúto nášho zdravotníctva, ktoré zápasí s nedostatkom toaletného papiera a to nehovoríme o platoch sestier, musí nám byť pri tých zlodejstvách ľúto našich robotníkov, ktorí pracujú za žobrácke platy, ktoré im nestačia na to, aby riadne uživili svoje rodiny a mnohí, ako pri Váhostave, či Doprastave, či iných zlodejoch nedostanú za svoju prácu skoro nič, musí nám byť ľúto státisícov Slovákov, ktorí z rodnej krajiny musia utekať za lepším životom do cudzieho sveta, musí nám byť pri tých zlodejstvách ľúto našich detí, ktoré vyrastajú v nedostatku všetkého, čo by im malo byť dopriate. Musí nám byť ľúto celého Slovenska, že sa nedokáže vzoprieť mocipánom tak, aby našu krajinu viedli takí, ktorí nám zabezpečia dôstojnejší a lepší život.
Dúfame spolu s Vami, že Slovensko má ešte nádej!!