Všetci prichádzame na tento svet ako Božie deti a jedinečnosť toho okamihu je to, že sme všelijakí. Aj múdri, aj hlúpi, slepí, hluchí, postihnutí, gayovia, všetkých do jedného nás tu poslal Boh, ktorý nedal nikomu právo nás hodnotiť a dívať sa na nás, či nás nebodaj súdiť, akí sme prišli na tento svet. A určite nedal právo hodnotiť človeka a súdiť ho ani tím, čo nosia reverendy, hoci by veľmi chceli rozhodovať o veciach, o ktorých už raz rozhodol Boh. Nemusíme všetci súhlasiť či za, či proti, ale jedno musíme dať za pravdu SKOKU, že desatoro Božích prikázaní je cti matku i otca svojho, i blížneho svojho. Nositelia reverend vytiahli do boja najväčšie kalibre, dúfajúc, že Slovensko je v 18. storočí a ľudia okrem desiatkov musia odovzdávať na oltár aj svoje svedomie a keď oni zavelia, tak začneme stavať hranice a upaľovať. Nie sme ozaj až takí, za akých nás považujú nie len reverendisti, ale aj politici, preto sa do budúcnosti začíname pozerať s nádejou, že naša krajina sa dokáže zmeniť a postarať o rodiny, ako sa na civilizovaný svet patrí. Nie, ako doteraz, keď slovenské rodiny slúžia na dobrodružstvo a nejde vôbec o skutočné trápenie a potreby našich rodín. Naše rodiny žijú v obrovskom kopci neriešených problémov, mnohé nemajú z čoho žiť a vychovávať svoje deti, otcovia a mamičky musia nechať rodiny na pospas a utekajú za prácou za hranice, aby tí doma nepomreli od hladu, mnohé naše rodiny sú vystavené násiliu, tyraniu bez toho, aby si ich všimli v ALIANCI, KOSTOLE, či ÚRADE, naše mnohé rodiny žijú na pokraji biedy a chudoby, bez elektriny a vody, čo tiež nikoho netrápi. Otcovia rodín pracujú za almužnu, ktorú ani tu nemajú za svoju prácu zaplatenú. A už vôbec nikoho netrápi život našich slobodných mamičiek, vdov, rozvedených, ktoré viac živoria ako žijú!! Mnohé ženy sú nútene predávať svoje telo. Je to len zlomok trápenia našich rodín, ktoré nikoho nezaujímajú a tí, ktorí sa tvária ako zástancovia rodiny sa vyberajú na dobrodružnú cestu po Slovensku.
Vďaka ti Slovensko!!!