Že nemajú peniaze na adekvátnu zdravotnú starostlivosť, na zdravú výživu, či nebodaj na to, aby si mohli dopriať výlety po Slovensku, či Európe, dobre sa najesť či vypiť, na to má len hŕstka dôchodcov. Preto, ak ich zavolá vo väčšine prípadoch politik vládnej strany pred voľbami, ako to robil v Košiciach pán Raši na chutný obed, či speváčku Marcelu Laiferovú s radosťou prídu a nechajú sa oklamať sladkými rečami a rezňami so šalátom. Málokedy ich zaujíma, odkiaľ politik na také hostiny berie peniaze, keď oni majú doma zväčša prázdne chladničky a nie raz sa musia uskromňovať. Vidina nízkych dôchodkov a tiež vidina, že Smer-SD nebude večne pri moci, a oni nebudú mať rozprávkové príjmy nenecháva preto vládnych politikov chladnými.
Blahobytný život na aký sú zvyknutí im vedia zabezpečiť PPP projekty, ktoré keď sa šikovne nastavia a verejnosť sa dá oklamať, tak im vedia zabezpečiť pravidelný príjem na dobu 30 rokov a nemusia si robiť starosti z čoho budú na starobe žiť. Vidina rozprávkovej staroby rozhýbala vládnych predstaviteľov do tej miery, že PPP projektmi sa začína na vláde len tak hemžiť. Začalo sa to Pribinou, teraz milovník podväzkov nevidí inú možnosť, ako obchvat Bratislavy stavať cestou PPP a obhajuje to spôsobom, za ktorý by z nemeckej vlády dávno vyletel. Minister Čislák zrejme v položupanskej krčme v Košiciach na obede okrem chutného menu dostal od štátnika Pašku a lekára Rašiho, ktorý ako lekár žiadny úplatok nevzal, ale zabudol povedať, či úplatok nezobral ako primátor, dostal aj pokyny, ako má obhajovať stavbu nemocnice cez PPP v Bratislave.
PPP sú fajn, ak sa uskutočňujú vládami v Rakúsku alebo v Nemecku kde ministri úzkostlivo dbajú na hospodárnosť, výhodnosť a hája záujmy svojej krajiny, preto sú oveľa lacnejšie ako na Slovensku, kde vláda a ministri namiesto záujmu krajiny obhajujú záujmy svoje a úzkej skupiny vyvolených.