Režim, ktorý po tankoch nastal im až na pár výnimiek nikdy nedovolil vrátiť sa späť. Totalitný režim, si svojich občanov nevážil, žil len v svojej propagande o zahnívajúcom kapitalizme a rozkvítajúcom socializme. Tí, čo ostali doma a neohli chrbát živorili na okraji spoločnosti, trpeli nie len oni, ale aj ich rodiny a deti. Oproti 50-tym rokom mali aspoň tú výhodu, že ich nevešali. Stranícka legitimácia sa stala vysvedčením, ktoré otváralo vstupenku k funkcii a málokedy sa dbalo na odbornosť a čím vyššia funkcia, tým väčšia beztrestnosť. Tento systém spôsobil, že Československo sa svojou úrovňou vzdiaľovalo vyspelému svetu, obohnali nás ostnatým drôtom a nechali nás, aby sme im za to nadšene mávali. Zaostávanie oproti iným vyspelým krajinám sa stala očividnou. Časy, keď stranícka legitimácia bola vstupenkou k funkcii sa na Slovensko pomaly vracajú a v týchto rokoch obsadzujú všetky dôležité funkcie v štáte. Čím väčšia funkcia, tým je väčšia beztrestnosť - ako za starých čias! Systém, ktorý toleruje nerovnosť pred zákonom sa začína od skutočnej demokracie vzdiaľovať a je živnou pôdou pre rast korupcie. Na potlačenie korupcie sa neprijímajú primerané opatrenia, lebo by postihovali najmä tých, ktorí tie opatrenia by mali prijať. O percentách rozprávajú nie len tí, ktorí sa štátnych zákaziek zúčastňujú, ale hovoria o nich aj najvyšší predstavitelia.
Ak nás státisíce v auguste ´68 vyhnali zo svojej vlasti tanky, tak v auguste ´14 nás státisíce nevyháňajú síce tanky, ale vyháňa nás systém, ktorý sa nespráva k svojim občanom tak, aby tu mohli slušne žiť a pracovať. Perspektíva najmä pre mladých ľudí je taká, že 70% z nich chce radšej žiť a pracovať mimo svoju vlasť.
Mocní Slovenska, nehanbíte sa zato??!!