Stanislav Martinčko - môj prezidentský program

Autor: Stanislav Martinčko | 20.1.2014 o 14:37 | (upravené 20.1.2014 o 14:50) Karma článku: 5,19 | Prečítané:  588x

Prichádzam pred občanov s týmto volebným programom   1/ oči chcem mať na to, aby sme sa navzájom VIDELI a nie NENÁVIDELI

 

2/ chcem mať ústa na to, aby som Vám hovoril PRAVDU nie KLAMAL

 

3/ uši na to, aby som Vás POČÚVAL nie ODPOČÚVAL

 

4/ ruky na to, aby som Vám POMÁHAL nie OKRÁDAL

 

5/ nohy na to, aby som sa k Vám PRIBLIŽOVAL nie VZDIAĽOVAL

 

6/ chcem Vašu MÚDROSŤ na to, aby sme spolu GAZDOVALI nie sa ZADLŽOVALI

 

7/ preto sa uchádzam o Vašu podporu, aby sme to spolu dosiahli

 

 

Verím v Boha a doteraz som ho nemusel pre kariéru a funkciu zaprieť. Môžem zodpovedne prehlásiť, že ani v budúcnosti Boha v sebe nezapriem.

 

Chcem sľúbiť občanom, že sa v žiadnom prípade nebudem s novinármi súdiť pre karikatúru, aj keby bola pravdivá, som človek, ktorému je humor vlastný.

 

Nikdy nebudem nadraďovať pýchu s postavenia funkcie nad ľudský život, tak ako to bolo v prípade keď karikatúra krčnej chrbtice stála viac ako životy baníkov v Handlovej.

 

Doterajšie skúsenosti s politikou na Slovensku hlavne v poslednom období svedčia o tom že politici NEVIDIA narastajúcu chudobu, rozdeľujú spoločnosť na straníkov a nestraníkov, chudobných a na bohatých.

 

Lož a klamstvo sa stalo pre politikov pracovnou metódou , ktorú používajú každodenne na manipuláciu s verejnou mienkou a zakrývanie káuz a prešľapov. V celej histórií nebola vyvodená konkrétna zodpovednosť. KLAMSTVO si vládnuca strana dala i do vládneho programu – po voľbách ich už odškodnenie klientov nebankoviek nezaujíma – ako voliči už boli použití.

 

Do spoločnosti politici svojim konaním priniesli strach, štát hrubo zneužíva moc na to, že ľudia môžu byť bezdôvodne odpočúvaní, vrátila sa prax s vypínaním telefónov, respektíve bateriek. Takto postupne sa stávame totalitným policajným štátom. Polícia aby namiesto toho aby občanom POMÁHALA a CHRÁNILA ich ODPOČÚVA.

 

Logo na ministerstve, ktoré by deti v škôlke s učiteľkami vytvorili za lego, tak štát sa nerozpakuje zaplatiť státisíce. Keď za logo sú ochotní platiť bez vyvodenia zodpovednosti, tak potom sa občania nemôžu čudovať, že ich peniaze končia v daňových rajoch po celom svete, chýbajú peniaze pre učiteľov, zdravotníctvo, slušné dôchodky a sociálne zabezpečenie. Diaľnica z KE -BA ktorá mala byť vr. 2010 je v nedohľadne. Miliónové kauzy zostávajú nevyšetrené, politicky zametené pod koberec, bez vyvodenia zodpovednosti štát nemôže delegovať právomoc bez osobnej zodpovednosti – aj trestnoprávnej. Nový deň, nový škandál.

 

Mnohé kroky vlády svedčia o vzďaľovaní sa od občanov o čom hovoria mnohé prijaté zákony. Zákony sú mnohokrát napísané nezrozumiteľne, mnohokrát sa stáva, že zlodeji v bielych košeliach idú do akcie, zmenia pomocou zákonodarcov zákony tak, že nakoniec nie sú porušené, čo s úsmevom na tvári v televízií prehlásia. Vláda a jej politika sa míľovými krokmi vzďaľuje od predvolebných sľubov a programu, keď sľubované istoty sú vlastne neistoty. Podnikanie a bežný život ničí všade prítomna korupcia, v ktorej sme na bronzovej priečke v Európe.

Spôsobuje vytvorenie skupiny veľmi bohatých politikov slúžiacich ich záujmom a nespokojnej väčšiny. SMER hlása ako vzor Jánošíka – prvého sociálneho demokrata, len jeho zásadu zmenil na „chudobným brať a bohatým rozdávať“

 

Doterajší vývoj na Slovensku nemá nič spoločné hlavne vinou politikov s tým čo je slovenskému národu vlastné. Dlhé roky bolo gazdovanie hlavne o obžive. Výsledkom doterajšieho „gazdovania“ sú vyrabované fabriky, prázdne maštale, nepoorané polia, nepokosené lúky. Následkom toho je závislosť na potravinách z dovozu, ktorých kvalita je mnohokrát pochybná. Terajší spôsob gazdovania vyháňa z krajiny státisíce aktívnych ľudí. Keď básnik Samo Chalúpka v roku 1863 napísal báseň Turčin poničan, určite netušil, že aj v roku 2014 bude platiť „a čo staré nevládalo a čo mladé zutekalo“ a 70% mladých školovaných ľudí bez perspektívy chce zo Slovenska ujsť. Neutekajú pred Turčinami, ale pred aroganciou moci súčasnej politiky. Gazda, ktorý národu pyšne oznamuje, že mu požičali, by sa mal v skutočnosti hanbiť, lebo jeho pôžička zvýšila už aj tak vysokú zadlženosť krajiny. Na Slovensku čoraz viac začína platiť „kde je rozum lacný, tam je chleba drahý“ Dobrý gazda si nepožičiava ale nagazdované predáva.

 

Slovensko nerozkvitá, ale upadá. Svojich občanov vládnuca moc nevidí, nepočúva, klame, okráda, prehlbuje sa chudoba. Prezident s právomocami ,ktoré má čo môže robiť?

Slovensko potrebuje prezidenta, ktorý ponúkne svoje návrhy, ktoré budú od odbornej aj laickej verejnosti. Vyžadovať konkrétne riešenia od tých na ktorých vymenovanie dal svoj podpis a súhlas. Keď nedôjde k radikálnej zmene systému, ktorý bude obsahovať výmenu skorumpovaných politikov, ktorí dvadsaťpäť rokov občanom sľubujú lepší život, nič sa nezmení.

Chudobní budú chudobnejší, bohatí budú bohatší.

 

Prezident musí dať jasne najavo, že do funkcií musia byť nominovaní schopní ľudia a z ich schopností bude ťažiť celé Slovensko. Vo svojej funkcií  z pozície prezidenta sa budem zasadzovať za to, aby arcibiskup Róbert Bezák bol rehabilitovaný.

To, že spomínam schopní a gazdovanie, znamená aj to že najväčší odborníci by mali byť na čelných miestach v štáte aby im nikto nemusel radiť, keď štát kupuje alebo predáva, nie ako teraz, keď radcovia mimo štátnu službu radia za milióny. V prípade netrasparentného nakladania so štátnymi prostriedkami na toto poukazovať a požadovať vyvodenie osobnej zodpovednosti.

Do politiky idem kvôli službe občanom.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?