Ostatné strany sú teda podľa nich neštandardné. Týmto vyjadrovacím spôsobom sa občanom podsúva, že len tieto strany, a samozrejme najmä Smer-SD, sú tie, ktorým má občan dôverovať a samozrejme ich aj voliť.
Čo teda priniesla Slovensku „štandardná“ politická strana Smer-SD? Komu na Slovensku zvýšila životný štandard, komu zabezpečila štandardnú spravodlivosť, komu zvýšila platy a dôchodky?
A aké je štandardné správanie sa ich štandardných predstaviteľov a štandardných lokajov? Toto je len zlomok otázok o štandarde.
Občanom sa do podvedomia podsúva, že vo voľbách majú voliť len „štandardné“ politické strany. Akoby nik iný nedokázal dobre a zodpovedne spravovať krajinu, navrhovať zákony a tak ďalej, akoby iné strany ani nemali existovať, pretože právo na existenciu majú len „štandardné“ strany.
Iste, ktokoľvek môže povedať, že každá strana sa pri splnení podmienok môže vo voľbách uchádzať o dôveru voličov. Lenže systém je nastavený na dlhodobé zabetónovanie práve tých „štandardných“, najmä tých, ktorých šéfovia zháňali peniaze vlastnou hlavou, popíjali kolu v gorilích konšpiračných bytoch a podobne.
Lenže práve vďaka štandardom tej najštandardnejšej strany – ktorá je mimochodom vyskladaná z toľkých strán a straničiek, že to so štandardom nemá nič spoločné – sa Slovensko opäť stáva krajinou, kam sa čoraz menej mladých ľudí vracia späť a čoraz viac firiem odchádza preč. Krajinou, v ktorej čoraz viac ľudí opäť nadobúda dojem, že lepšie by bolo odísť.
História HZDS síce ukazuje, že príbeh strany jediného a autokratického vodcu a stáda lokajov nie je nekonečný, ba ani štandardný. Lenže lokaji a záujmové skupiny sa len presunuli pod inú značku a rétorika i spôsoby politiky a správania sú rovnaké. A toto so skutočne štandardnou stranou ani štandardnou politikou nemá nič spoločné.